Zpráva 012

POCHOD CTI A ODVAHY - ZPRÁVA AGENTA CHODCE


Datum: 23. září 2017

Lokalita: Králíky, okr. Ústí nad Orlicí (CZ)

Název pochodu: Pochod cti a odvahy

Organizátor: Pochodnický spolek

Ročník pochodu: 1

 

Popis: 

S určitým odstupom času si dovolím hodnotiť Pochod Cti a Odvahy. Organizátori sa snažili, len počasie neprialo. Aj to tak vyzeralo. Držal som sa reflexných prvkov na batohoch a svetiel lampášov tých, čo šli predo mnou. To bolo istejšie ako hľadať značky v teréne, pretože tie potvory sa objavili vždy až vtedy, keď som si nevedel rady a ozaj riadne začal rozmýšľať, že kam ďalej.

Toto nebol VOJCHOD, alebo PČS, kedy mapu vytiahnem len na kontrolnom stanovišti, lebo mám v zloženej mape aj štartovnú listinu. Žiadne maznanie sa s účastníkmi, že ide sa podľa fáborkov na stromoch a šípiek nastiekaných na zemi, bez mapy, sa nekonalo. Správne! Toto nebol pochod ako tamtie, už spomenuté.

Trasa: okolo hnojiska - to aby si aj ľudia z mesta spomenuli ako vonia odvrátená tvár hovädziny, železničný násyp - musí byť aj nejaká strmina na trase, potok - z toho vlhka som bol ako Forrest Gump vo Vietname - pršalo zhora, zboku, ani neviem odkiaľ, takže pár kvapiek vody z potoka, ako lyžica vody z mora. Samozrejme skoro som zabudol: bola tma ako vo vreci. Čo by som chcel v noci.

Myslím, že organizátori sa nozaj snažili, aby vymysleli niečo, na čo budem spomínať aj v domove dôchodcov, okrem pracovných a iných úspechov. Tým pádom je medaila naozaj zaslúžená a každý kto ju má, mi určite dá za pravdu, že to stálo za to.

Ale teraz trochu vážne.

Na miesto štartu som prišiel niekoľko hodín pred ním samotným, ktorý bol posuntý o hodinu, oproti pôvodne plánovanému. Parkovanie bezproblémové. Aspoň v čase príchodu. Registrácia už bežala. Žiadne dlhé čakanie. Vrecká s buchtami, ovocím, výživovými tyčinkami, fľaša s vodou. Organizátori si takúto úroveň občerstvenia stanovili ako štandard. Za tie peniaze nastavili latku dosť vysoko. Časom sa tu zišlo to správne, "tvrdé jadro" účastníkov pochodov. Ale aj neznáme tváre. S ohľadom na počasie a ročné obdobie bol aj teplý čaj, aj niečo do čaju. Šli sme po skupinkách do pevnosti. Dobrý nápad. Aspoň nebola tlačenica, ako pri hromadnom štarte. Prebelhli sme tvŕdzou a čakal nás výstup po schodoch, ktorý sme zvládali individuálne - niekto rýchlejšie, niekto s problémami.

Ďalej to už bolo len terénom. Najlepšia orientácia v tej tme a padajúcej hmle bola podľa tých vpredu. Pri lepšom počasí nepochybujem, že by sa na orientáciu po trase dali využiť aj iné možnosti. Šli sme okolo bunkrov a pevnôstok, ktoré boli nasvetlené vrámci akcie "Světla nad bunkry" vrámci možností. Aj to sa dalo využiť na orientáciu. Až do cieľa, ktorý bol v mieste štartu, kam jednotliví účastníci prichádzali priebežne. Unavení, mokrí, ale mnohí s úsmevom na tvári, že sa im podarilo niečo. Možno prekonať samých seba, možno len trochu siahnuť ku dnu svojich síl. Príjemne teplá miestnosť, pečená klobáska, teplý čaj - čo viac po absolovovaní pochodu bolo treba. Pre mō a to bo lo lepšie ako dostať 100 EURO.

Pre obmedzený počet účastníkov bola možnosť prespať v budove, ostatní, ktorí nešli hneď v noci domov, spali v autách a ráno sa pomaly rozchádzali.

Ako som už povedal: organizácia bežala ako mala. Značenie trate bolo svetelné, fáborkami, šípkami. Počasie urobilo pochod o niekoľko stupňov ťažším, ako organizátori pôvodne predpokladali, ale o to je pre mňa medaila cennejšia.


 

Agent L